Odpovede na minulosť- prítomnosť - budúcnosť.

V týchto článkoch  Vám priblížim duchovný svet, čo som zažila ja a mne blízki ľudia.

Duchovia,slovo,ktoré nejednému človeku naháňa strach.Môžu to byť zosnulý z našej rodiny,alebo známe osobnosti, ktoré už tiež zomreli poprípade tí,ktorých sme ani nepoznali.Môžeme ich nájsť napr. na veľmi starých fotkách, alebo na videu.Na videu to nezistíme hneď,ale pozorným skúmaním.Vyskytujú sa najmä okolo polnoci.Často sa zobudíme na buchot alebo zvuky,v horších prípadoch ich vidíme pri posteli.Sú to najmä biele postavy ,vznášajúce sa nad zemou asi 20cm,ale môžu mať aj iný tvar napr. vidíme len hlavu alebo ruku.Niektorým sa stalo aj to,že ich počas spánku začalo niečo škrtiť.Títo ľudia majú doživotné následky.Niekedy si to môžme len podvedome namýšľať.

Hlučný duchovia sa volajú Poltergeist (z nemčiny:rachotiaci,hrmotiaci duch) je vlastne zlý duch,ktorý sa prejavuje neznesiteľnými zvukmi a prehadzuje nám veci a nábytok.
Tu je pre upresnenie jeden príbeh. Doporučujem dočítať do konca.
                                    

Prenasledoval ožrana

53-ročného Pavla z Dubnice nad Váhom prenasledoval poltergeist niekoľko mesiacov. Pavol z Dubnice nad Váhom je vyučený stolár. Pracuje teraz pre jednu súkromnú firmu na výrobu nábytku, predtým bol 8 mesiacov nezamestnaný. A tam sa niekde začali odvíjať jeho problémy s poltergeistom. Podporu zväčša celú prepil. Prišiel domov, najprv zbil ženu, potom deti.
"Bolo to najhoršie obdobie môjho života," spomína si Pavol. " Muselo to byť strašné i pre moju ženu a deti. Veď za nič nemohli. Jedného dňa som zistil, že okrem typických "poopičných" stavov začínam mať akési halucinácie. V noci som sa prebúdzal na zvuky pripomínajúce kotúčovú pílu alebo brúsku. Najprv som si myslel, že to vďaka tomu alkoholu. Zvuky som však počul až príliš zreteľne. Spával som zväčša v predsieni, pretože žena sa v spálni zamkla. Mával som pocit, ako keby sa mi motorová píla zarezávala do mozgu. Jedného septembrového dňa roku 1993 som zistil, že to nie sú len halucinácie. Zobudil som sa okolo tretej ráno na tie strašné zvuky. Išiel som sa na dvor vymočiť a trocha vytriezvieť na čerstvom vzduchu. Rachot ma však prenasledoval. Mal som pocit, akoby mi okolo hlavy krúžila motorová píla alebo niečo podobné. Sadol som si na schody a premýšľal, čo sa so mnou deje. Najprv som si myslel, že som sa zbláznil. Lenže tie zvuky boli až príliš skutočné."Pavol sa zľakol. V duchu sa pohrával s myšlienkou, že ho za to, ako pije, tresce Boh. Tri dni vydržal nepiť. Večer zaspával s obavou, ale rachot sa neozval. Štvrtý deň to už nevydržal. Odišiel opäť do krčmy a vrátil sa domov okolo polnoci. " Na tú noc jednoducho nezabudnem," pokračuje v rozprávaní Pavol. "Keď som prichádzal domov, všimol som si ako vzadu na dome v dielni sa striedavo zažíha a zhasína svetlo. Myslel som si, že sú tam zlodeji, a tak som sa tam vybral. Keď som otvoril dvere, dostal som takmer šok. Takmer hneď som vytriezvel. Nad stolom sa vznášalo všetko náradie, čo som mal. Vŕtačky sa krútili, hoblíky, kladivá, sekery, skrutkovače - to všetko lietalo v povetrí sem a tam. Svetlo blikalo a počul som, ako sa zapla aj brúska. Poštípal som sa, aby som sa prebudil. Nič sa však nestalo. Nebol to ani sen, ani halucinácia. Nejaká neznáma sila dala všetky moje nástroje do pohybu. Zavrel som rýchlo dvere a vybehol von. Po chvíli som však zistil, že sekery prerazili otvor v stene a začali ma prenasledovať. Utekal som do kôlne, kde som sa zamkol. Nástroje však prerazili v povale otvor, ktorý na mňa spadol. Čo sa dialo potom, to si už nepamätám. Zobudil som sa ráno. Polovicu tela som mal privalenú narúbaným drevom, ktoré sa zrejme zosunulo."Miesto záhadných udalostí navštívil aj parapsychológ a spolupracovník Bosorky Ondrej Švandler, ktorý nám povedal: "Je vylúčené, že by šlo o halucinácie postihnutého. Otvory na dielni i na kôlni nasvedčujú tomu, že ich neurobil on sám. Išlo teda o poltergeista. Tento predpoklad potvrdzujú i naše merania v oblasti infračerveného spektra na mieste činu." Táto udalosť radikálne zmenila Pavlov životný štýl. Prestal piť, pretože má strach, že sa všetko bude znovu opakovať. Vždy, keď ide domov okolo krčmy, počuje v diaľke zvuky nástrojov, ktoré ho vtedy na smrť vydesili. Opäť si našiel zamestnanie.
"Nikdy som neveril v tých hlučných duchov, či ako sa im hovorí. Po tejto skúsenosti mám však opačný názor."

1

1.) Keď som bol malý chlapec, tak sme mali malého pudlíka,sučku. Volala sa Dzana. Bolo to moje
úlne prvé zvieratko.Mal som ju veľmi rád. Keď som s ňou chodil von,tak veľmi neposlúchala, robila
si čo chcela. Raz, keď som s ňou bol takto vonku, vybehla na cestu a zrazilo ju auto. Bežal som s ňou na veterinu, ale už ju nezachránili. Moja mama kúpila ďalšieho psíka, tiež sučku, nemeckého
ovčiaka ASTU. Raz, keď tak išla mama s Astou von, zostal som sám doma.Mali sme dvoj-izbový byt. Išiel som z jednej izby do druhej, do kuchyne nabrať si vodu. Keď som prechádzal cez obývačku, tak som zbadal DZANU. Zostal som ako zmeravený, pozrel som sa na ňu a len ticho povedal jej meno. Ona sa pozrela na mňa, vzdychla a pred očami sa mi rozplynula.

2.) S mojim nemeckým ovčiakom som chodil na prechádzky a učil ju aj stopu. Chodil som do jedného sadu,neďaleko od nás, kde sme bývali.Ten sad vyzeral takto: veľká lúka, strmý kopec a na konci tej lúky začínal les.Ja som s Astou podvečer išiel až pod ten les.Na začiatku toho lesa bol plot, pevný, ktorý by ste tam nikdy inokedy nenašli,ten plot sa tam nabral z ničoho nič. Za ním som videl skupinu mladých ako si opekajú, vyhrávajú a zabávajú sa. Naraz všetko stíchlo a bola úplná tma. Rozplynuli sa. Na druhý deň som ani ten plot tam už nenašiel ani žiadne ohnisko, ani predtým tam žiaden plot nebol,no zvláštne na tom bolo aj to,že som tam nenašiel ani len stopu po nejakom plote.

3.) Raz večer som sa prechádzal so psami po vonku. Išiel som sa prejsť po našej škole.
Videl som po škole prechádzať sa malé dievčatko, bol to duch malého dievčatka,
prechádzala sa chvílku, potom začala nehoázne kričať a na skle chodby som z diaľky
videl, už len ako tečie krv. Zavolal som kamaráta, tak isto videl to isté.To bolo, keď som mal
13 rokov. Dievčatko sa objavuje v tej škole každý rok cez letné prázdniny. Sama sa prechádza
po škole.Keď mi nejaký kamrát tvrdil ,že tomu neverí,zobral som ho cez letné prázdniny do školy a uveril, lebo každý, kto tam bol so mnou, tak ju videl. Dievčatko vidno len cez letné
prázdniny, lenže viac ako dvaja alebo traja ľudia tam nemôžu ísť, lebo sa neukáže.
Mimo prázdnin cez školský rok sa tam tiež niečo deje,ale neviem identifikovať čo,niekedy
nehorázny buchot, inokedy čierne tiene, ktoré Vás sledujú a surovo sa pustia oproti Vám.
Č sa týka dievčatka, tak vždy tam bola sama,ale posledné dva roky sa okolo nej motajú
aj iné postavy,už sa neprechádza, ale rozpráva sa s nimi.

4.) Keď mi zomrel dedko, každý z rodiny vravel, že sa s ním môj dedko bol rozlúčiť, jeden
že ho videl ako tieň,ďalšiemu spadol obraz,každému z rodiny sa niečo prihodilo ,len mne
vôbec nič. Asi o mesiac však po dedkovej smrti sa prišiel rozlúčiť aj so mnou, s manželkou
spíme na manželskej posteli,ja som raz ráno otvoril oči a miesto mojej manželky som videl
dedka ako vedľa mňa leží a pozerá sa na mňa,ostal som ako zmeravený, neviem prečo, ale
nič som nevnímal,mal som v sebe akýsi kluď. Dedko sa na mňa pozeral asi 10 minút a potom
sa mi pred očami rozplynul,až keď sa rozplynul, tak som pochopil, čo sa vlastne stalo.
Jedna vec je však dobrá,človek sa normálne bojí ducha,lenže pred tým, ako sa Vám má
niekto zjaviť,vnesie do Vás nepochopiteľný kľud, že sa nebojíte .

5.) V jeden večer som si kľudne ľahol do postele.Normálne som zaspal.Naraz počas noci 
som otvoril oči a pozeral som sa na svoje telo z výšky. Bývali sme na deviatom poschodí.
Pozrel som sa cez balkón z izby a vonku stali nejakí dvaja chlapi, z tej výšky z chodníka ma
zbadali.Normálne vzlietli a blížili sa smerom k môjmu balkónu. Začal som utekať,snažil som
sa po zemi ale nedalo sa,vznášal som sa, keď som sa pohol, všetko sa so mnou nehorázne
točilo. Potom to prestalo,najprv som nevedel ovládať svoje pohyby, ale potom som sa nejako
ovládol.Prešiel som cez predizbové dvere,ocitol som sa v byte, kde žila kedysi moja nebohá babka.Stretol som sa s mojou nebohou babkou,ona ma pekne privítala akoby sa nič nedialo,chvílku bola milá,naraz sa však zháčila a vyhnala ma preč cez vchodové dvere,keď som prešiel cez tie dvere ocitol som sa späť v byte,kde
som býval,no a zrazu som sa zobudil ceý roztrasený,triaslo so mnou strašne,do rána som
nespal vôbec.. No a čo som zistil,keď som bol vonku zo svojho tela ? Priamo keď človek vyjde
z tela je tu na tomto svete, lenže tento svet nie je dobrý, je tmavý a sú z neho strašne zlé pocity.
No a každé dvere znamenajú prechod na úplne iné miesto,takže aj upozornenie pre Vás: keby
sa Vám náhodou stalo niečo podobné,nesnažte sa cez veľa dvier prechádzať, aby ste nezablúdili,
a aby sa Vám nestalo, že zabudnete cez ktoré dvere sa máte vrátiť späť,lebo sa už nemusíte vrátiť
späť do svojho tela.

6.) Aj dedko mi rozprával svoje zážitky s duchmi. Keď bol mladý, mal jednu frajerku.
Chodil za ňou domov a tam, kde bývala ona s rodičmi - tak na tom poschodí, susedia vyvolávali
duchov. Manžel tej susedy sa obesil. Raz, keď dedko išiel ku tej svojej frajerke,videl sa vonku
prechádzať toho obeseného,ešte aj mama tej dedkovej frajerky pozerala z okna a ukazovala,
č vidí dedko tiež toho obeseného suseda. Keď dedko vošiel do brány, ten obesený sused už 
stál na tom poschodí pri dverách, kde býval. 

7.) Kamarát mi takisto rozprával, čo sa mu stalo,prišiel domov večer,osprchoval sa, najedol sa,
pozrel niečo v telke a ľahol si spať,doma boli aj jeho deti a manželka. Večer si ľahol do postele a
ráno sa zobudil v lese na zemi. Ženu mal hore,nevidela, že by odyšiel, nechápal, čo sa stalo,ešte
že má silnú náturu ten kamarát,lebo zaspať v noci v posteli a zobudiť sa ráno uprostred lesa, to by
dalo každému zabrať .
                      < Späť                           

Podeľte sa s nami so zážitkami aj Vy.